Klinické prejavy tetanu

A. Kalavská
I. interná klinika SZU a UNB, Nemocnica akademika Ladislava Dérera
Poliklinika cudzokrajných chorôb, Bratislava

Tetanus je infekčné ochorenie spôsobené toxínom, ktorý produkuje baktéria Clostridium tetani. Ochorenie sa sporadicky vyskytuje aj u nás, predstavuje však veľký problém predovšetkým v rozvojových krajinách, v ktorých populácia nie je preočkovaná [1,2]. 

Clostridium tetani je neinvazívna grampozitívna anaeróbna tyčinka, ktorej spóry sa bežne nachádzajú v ľudských alebo zvieracích výkaloch a pôde [2].

Spóry, ktoré sa dostanú do rany, sa za priaznivých anaeróbnych podmienok (nekrotické tkanivo, cudzie teleso v rane) menia na vegetatívne formy produkujúce tetanospazmín, ktorý sa dostáva do CNS (obr. 1, 2).

Tetanus klasifikujeme do štyroch klinických subtypov: generalizovaný tetanus, lokálny tetanus, kraniálny tetanus a novorodenecký tetanus. 

Inkubačný čas (bezpríznakové obdobie) je zvyčajne 5 – 10 dní od poranenia (rozpätie 2– 50 dní) (obr. 3). Diagnóza tetanu je primárne založená na klinických príznakoch. Obraz plne rozvinutého generalizovaného tetanu býva spojený s dysfunkciou autonómneho nervového systému. Prvým klinickým príznakom je trizmus, kŕč žuvacieho svalstva, ktorý rezultuje do charakteristického risus sardonicus (obr. 4). Po 1 – 4 dňoch od zjavenia sa iniciálnych príznakov sa manifestujú reflexné spazmy rôznych svalových skupín (krčné svalstvo, svalstvo hrudníka, brucha a nakoniec končatín). Bolestivý tonus svalstva chrbta sa prejavuje ako opistotonus, pri ktorom môžu vzniknúť fraktúry tiel stavcov (obr. 5). Tetanické spazmy trvajú niekoľko sekúnd až niekoľko minút a opakujú sa v nepravidelných intervaloch, sú veľmi bolestivé a pacient je pri plnom vedomí. Laryngospazmus a spazmus dýchacieho svalstva môžu byť sprevádzané cyanózou a asfyxiou. Spazmy môžu byť vyprovokované rôznymi stimulmi, ako napr. hluk a svetlo. Dysfunkcia autonómneho nervového systému je najčastejšou príčinou smrti pacienta s tetanom (obr. 6). Je charakterizovaná hypertenziou, tachykardiou, arytmiou, periférnou vaskulárnou konstrikciou, pyrexiou,
zvýšeným vylučovaním katecholamínov do moču a niekedy hypotenziou [3].

V rámci terapie je potrebné rýchle chirurgické ošetrenie rany, podanie antibiotík a hyperimúnneho imunoglobulínu.

Účinným preventínym prostriedkom je aktívna imunizácia tetanickým toxínom.

Literatura
1. Fukutake T, Miyamoto R. Clinical features of tetanus: a review with case reports. Brain Nerve 2011; 63(10): 1101– 1110.
2. Strehárová A et al. Aktuálne kapitoly z infektológie. Bratislava: Veda 2007: 289.
3. Guerrant RL, Walker DH, Weller PF. Infectious diseases: principles, pathogens and practice. Vol. 1. 2nd ed. Philadelphia: Elsevier 2006: 883.

doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD., MHA
Poliklinika cudzokrajných chorôb
Americké námestie 3, 811 08 Bratislava